Paríž, júl 1942: Desaťročnú Sarah spolu s matkou a otcom zatkli v rámci razie Vel’ d’Hiv’, najznámejšieho aktu francúzskej kolaborácie s nacistami. Kým ich nadránom neodvedie polícia, zatvorí Sarah rozospatého bračeka Michela do ich detského úkrytu, zabudovanej skrine v ich byte. Necháva si kľúč v domnienke, že sa o niekoľko hodín vráti.

Paríž, máj 2002: V deň šesťdesiateho výročia zadržania Židov francúzskou políciou vo Vel’ d’Hiv’ v roku 1942 dostane americká novinárka Julia Jarmondová ponuku napísať pre americký časopis článok o tomto čiernom dni počas druhej svetovej vojny. Juliu, ktorá je vydatá za Francúza a v Paríži žije už takmer dvadsaťpäť rokov, celkom zaskočila nevedomosť o tejto udalosti, ale aj mlčanie, ktoré ju obklopuje. Pustí sa do pátrania a zistí, že parížsky byt jej svokrovcov kedysi vlastnili Židia. Netuší však, že odhalí strašné, dlho skrývané rodinné tajomstvo, ktoré ju spája so Sarah a navždy zmení jej život. Sleduje utrpenie dieťaťa, od hrozných dní, keď bola Sarah zavretá na Vel’ d’Hiv’, až po pobyt v koncentračnom tábore a na ďalších miestach. Čím hlbšie pátra po minulosti Sarah, tým silnejšie začína pochybovať o vlastnom mieste vo Francúzsku a prehodnocovať svoje manželstvo a život.

Tatiana de Rosnayová píše o osude svojej krajiny s neľútostnou jasnosťou, ponúka brilantne jemný, presvedčivý obraz okupovaného Francúzska a odhaľuje tabu a odmietanie, ktoré dodnes obklopujú túto bolestnú epizódu francúzskych dejín. Tatiana de Rosnayová sa narodila 28. septembra 1961 na predmestí Paríža. Vyrastala v Paríži a potom v Bostone, kde jej otec v 70. rokoch minulého storočia učil na Massachusettskom technologickom inštitúte. Začiatkom 80. rokov sa presťahovala do Anglicka a získala bakalársky titul z anglickej literatúry na Východoanglickej univerzite v Norwichi. Po návrate do Paríža v roku 1984 pracovala ako tlačová referentka, potom sa stala novinárkou a literárnou kritičkou časopisu Psychologies. Od roku 1992 vydala Tatiana de Rosnayová dvanásť románov vo francúzštine a šesť v angličtine.