Jedno z najčítanejších Prišvinových diel „My dvaja“, vychádzajúce prvý raz v slovenskom preklade, je denníkom lásky dvoch ľudí, ktorým sa hrdinským úsilím podarilo obnoviť celistvosť človeka stvoreného na obraz Boží, „ozajstného človeka v úplnosti svojej ideálnej osobnosti“, ktorý podľa Vladimíra Solovjova „nemôže byť iba mužom alebo iba ženou, ale musí byť vyššou jednotou obidvoch“.

„…Chápem, že je to všetko tak, ale súčasne tvrdím, že na svete existuje u ľudí veliká láska, jediná a nekonečná. A v tomto svete lásky, ktorá je predurčená človekovi ako potrava pre dušu, rovnako ako je vzduch potravou pre krv, nachádzam jedinú, ktorá zodpovedá mojej vlastnej jedinečnosti, a iba skrze tento vzťah, skrze jedinečnosť z jednej aj z druhej strany vstupujem do oceánu spoločnej ľudskej lásky.“

Z úvodu knihy: Kniha My dvaja obsahuje záznamy dvoch ľudí, ktorí už nie sú medzi živými - spisovateľa Michaila Michajloviča Prišivina a Valérie Dmitrijevny Lebedevovej. Ich stretnutie sa odohralo 16. januára 1940, keď už vo svete zúrila vojna a v našej obrovskej krajine panoval temný stalinský režim represálií a teroru. O dva roky neskoršie - v evakuácii v jednej zapadnutej jaroslavľovskej dedinke - sa Prišvin vrátil k svojmu denníku z r. 1940, k obdobiu ich spoločného stretnutia. Valérii Dmitrijevne diktuje svoje vybrané zápisky, ona ich komentuje a pridáva k nim svoje dojmy z ich prvých stretaní a rozhovorov. V úvode Prišvin píše: 'Dovediem svoju lásku do konca a nájdem na jej konci začiatok nekonečnej lásky vzájomne sa prenikajúcich ľudí. Nech naši predkovia vedia, aké pramene sa v tejto epoche skrývali pod balvanami zrady a násilia.' Tak sa rodí ich spoločný denník a formuje sa žáner knihy, ktorá dostala podtitul Denník lásky. Prišvin zveril Valérii Dmitrijevne úkol, aby dotiahla toto dielo do konca, čo ona zavŕšila niekoľko rokov po jeho smrti (zomrel 16.1.1954).

Kniha My dvaja vyšla v Rusku v niekoľkých vydaniach a stala sa jednou z najčítanejších kníh tohto autora. - Som rada, že vychádza na Slovensku v preklade nášho dlhoročného priateľa Júliusa Rybáka, ktorý urobil veľmi veľa preto, aby slvoenskí čitatelia mohli spoznať a obľúbiť si ruského spisovateľa Michaila Prišvina.