Oto Hudec pracoval v hasičskom a záchrannom zbore dvadsaťpäť rokov. V knihe opisuje autentické zážitky pri zásahoch hasičského zboru a svoj podiel pri vytváraní špeciálnych skupín v zbore, najmä pri budovaní modulu hasenia požiarov v prírodnom prostredí. Približuje pocity, ktoré sú podobné v rodine záchranárov hasičov, leteckých záchranárov, záchranárov na záchranke, policajtov, dobrovoľných hasičov a všetkých, ktorí spojili svoje životy pri pomoci občanom v núdzi, pri ochrane životov a majetku, a robia to aj s nasadením vlastného života. Robia to ako svoje poslanie, poslanie pomáhať ostatným v duchu hesla POMOC ĽUĎOM V NÚDZI – POSLANIE NAŠE.

Knihu dopĺňa viac ako 70 fotografií z takých zásahov, ako boli požiare v Slovenskom raji a na Starých horách, veterná smršť a neskorší požiar vo Vysokých Tatrách či obrovský požiar v Harmaneckých papierňach.
Kniha je ilustrovaná aj dielami výtvarníka a hasiča Petra Hargaša s požiarnickou tematikou.

Viliam Dobiáš, lekár záchranár:
Keď začnete čítať túto knihu, majte poruke teplé oblečenie, studenú vodu, teplý čaj a tlakomer. Príbehy vás nenechajú chladnými, budete cítiť stres, zdvihnutý tlak, mráz aj horúčavu striedavo. Text plynie, slová a vety nie sú nadnesené, ale napriek profesionálnemu odstupu autora sa pri troche predstavivosti stanete súčasťou deja, minimálne ako blízky pozorovateľ, prípadne až zasahujúci hasič. Knihu neodložíte uprostred kapitoly bez dočítania.
Náš predpubertálny syn kedysi na otázky, čím chce byť, odpovedal: „Podľa toho, akú knihu práve čítam.“ Nepochybujem, že po prečítaní tejto knihy v správnom veku budú viacerí chcieť byť hasičom. Veľká vďaka autorovi nielen za príbehy, ale aj za nadšenie, ktoré z nich tryská.

Hasičmi sú aj obaja autorovi synovia, ktorí sa okrem iného vyznamenali pri hasení veľkých požiarov na gréckych ostrovoch Eubója a Rodos.