Tomasz P. Terlikowski sa v knihe Slzy v La Salette podrobne zaoberá históriou a obsahom zjavenia v tejto malej alpskej dedinke, ktoré sa udialo pred takmer 180 rokmi.

1. septembra 1846 sa dvom deťom, Melánii a Maximinovi, zjavila plačúca Madona, aby svetu odovzdala posolstvo, ktoré sa nám napĺňa priamo pred očami. Odkaz La Salette bije na poplach a hovorí, že je najvyšší čas vykročiť na cestu pokánia, pretože sme opustili Boha. Odmietli sme pôst, každodennú modlitbu, nedeľnú svätú omšu. Považujeme to za niečo bezvýznamné. No Mária hovorí, že sú to skutky, ktoré menia chod sveta a prírody, a táto malá, každodenná, takmer nepostrehnuteľná nevera Božieho ľudu má obrovské dôsledky.

Ona ako Hviezda ranná zostáva účastná na diele spásy a jej orodovanie a zásluhy nás chránia pred dôsledkami našich vlastných činov. Pomáha nám nájsť tvár milujúceho Boha a volá nás len k tomu, čo od nás chce jej Syn. Rovnako ako v Káne Galilejskej nás vyzýva: Urobte všetko, čo vám povie. Posolstvo z La Salette nás vo svojej samotnej podstate vyzýva presne k tomu istému. Vyzdvihuje význam mariánskej úcty, poukazuje na zdravé chápanie Božej prozreteľnosti a napokon nás volá na „malú cestu zbožnosti“ tak, ako ju chápala svätá Terézia z Lisieux a mnohí iní mystici.

Kiežby zjavenie v La Salette neotriaslo len Cirkvou, ale každým jedným z nás, aby sme si uvedomili, že mierou našej svätosti je verné nasledovanie Pánovho slova.