Tmeliacim prvkom troch relatívne samostatných príbehov románu Druhé telo je kamenný prsteň z obdobia Etruskov, „živá voda“ z troch prameňov – šťastia, lásky a zdravia a teória o vzkriesení, „druhom tele“ – presvedčenie, že pri vzkriesení nejde o vzkriesenie duše, ale vzkriesenie tela, toho tela, v ktorom sme žili. Hlavný hrdina, mŕtvy spisovateľ, čiastočne alter ego samého Pavića, dostane do daru kamenný prsteň. V súvislosti s legendami, čo sa o ňom dozvedel, začína pátrať po jeho pôvode, pričom zistí, že podobný prsteň vlastnili aj veľké postavy srbského písomníctva Zaharija Orfelin a Gavril St. Venclović – obidvaja sa predstavia v príbehoch o tajomnom kamennom prsteni a peripetiách spojených s jeho získaním či vlastnením. Knižka je napísaná tradične strhujúco, s maximálnym rozprávačským zanietením, novinkou sú sebaironické poznámky, aké sa v doterajších Pavićových románoch nevyskytli leírás elrejtése