V rokoch 1982-83 sa Albert Marenčin ako pracovník galérie stretával s Júliusom Jakobym. Napriek generačnej bariére dvatsiatich rokov si od prvého stretnutia boli blízki v názoroch na umeleckú tvorbu aj v životných postojoch. Pre Jakobyho sa obraz stáva obrazom nie peknou maľbou ani technikou, ale zážitkom, krotý sa stal obrazom vo svojej autentickej bodobe. A kritériom autenticity je preňho úprimnosť. V rozhovoroch si kladú otázky a odpovede často nadchádzajú v spomienkach. V doslove Juraj Mojžiš približuje dobu vzniku tejto knihy - normalizáciu, pre Marenčina zákaz publikovať. Kniha je ilustrovaná desiatkami fotografií Martina Marenčina z jakobyho ateliéru, v ktorom tento Košický pustovník prežil takmer celý život. leírás elrejtése