Už názov zbierky Jaroslava Čierneho Kde si húsky pásla? priamo naznačuje folklórny charakter textov. A veru je to tak: autor pri výstavbe básní zvolil veľmi zaujímavú koncepciu, podľa ktorej stavia všetky básne v tejto zbierke. Ako uvádzaciu platformu používa verše zo známych ľudových piesní, na ktoré následne naväzuje svoje autorské, pričom však veľmi často používa moment prekvapenia. Čitateľ totiž pozná obsah týchto ľudových piesní a vie ich motív i ideu. Autor však vo svojich veršoch mení ideu, často aj charakter očakávaného obsahu: napr. keď sa báseň začne konkrétnou optimistickou ľudovou piesňou, básnik následne radí motív vojny a smútku za milou. A to je jeden z hlavných prínosov tejto zbierky: hoci sa autor odráža od ľudových veršov, rozvíja vlastné idey a motívy; pritom však koncepčne, čiastočne formálne i motivicky zachováva atmosféru ľudovej piesne.

Tematicky a motivicky sú centrom básnikovho záujmu – aj vzhľadom na ľudovofolklórnu platformu básní – medziľudské vzťahy, narodenie, láska, ľudské emócie, deti, ... a to všetko na pozadí večného kolobehu prírody – od jari až po vianočný čas a zimu. V dobe tzv. postmodernistickej, experimentovacej, aspoň čo do tvorby básní, veľmi dobre padne čítanie založené na základných ľudských hodnotách a slovenskom ľudovom folklóre.