Modranská poetka vydáva zbierku, ktorej dala názov Osamilosť. Je zložený z dvoch slov: osamelosť a milosť. Oba výrazy spolu súvisia, ale sú zároveň v rozpore. Jej skromno-čisté básne sú o viere, modlitbe i smrti, ale zároveň o práci vo vinohrade, o viniciach i o víne. Ľubomíra Miháliková nie je poetkou veľkých gest ani svetoborných tém, ostáva vždy vo všednodennosti, preto dovidí lepšie do obyčajných ľudí a sama sa môže považovať za jedného z nich. Zrelý vek jej umožňuje dívať sa okolo seba s porozumením, ktoré je založené na skúsenosti, zážitku a poetickej reflexii. Knižku ilustroval a graficky upravil výtvarník Jaroslav Uhel. leírás elrejtése